Naše dejiny sú neodmysliteľne spojené s dejinami školy. Preto, že každý z nás strávil detstvo v školských laviciach, ale aj preto, že školská kronika od Viliama Hoscheka je pre našu súčasnosť zdrojom cenných informácií.  

 Doba vzniku školy sa nedá určiť. Podľa školskej kroniky jestvovala už pred rokom 1777 a vyučoval v nej Ján Lux. Do roku 1878 sa vyučovalo v prednej časti hornej budovy, ktorá slúžila aj ako byt učiteľa - organistu. Školská dochádzka nebola povinná, učitelia plnili funkciu organistu i notára.

Škola bola jednotriedna. Do školy sa chodilo len v zime, keď sa nepásli husi a kravy. Slabší žiaci sa učili len čítať. Písalo sa grifľami (šúľok z vysušenej hliny) na drevevený piestik, zotieralo sa handričkou. Tabuľa bola zavesená na hrade. Každý žiak nosil do školy polienka na kúrenie.

 O výstavbe novej školskej budovy školská kronika uvádza: Neurčitý čas sa vyučovalo i v súkromnom dome.  Pre vzrast žiakov a nezodpovednosť školskej budovy zákonitým požiadavkám, r. kat. veriaci maloopatoveckí a kňažickí v 1878 spoločne vystavili novú školskú budovu i s izbičkou pre učiteľa. Budovu vystavili pri hradskej, z kameňa a škridlou je pokrytá. Udržiavatelia tejto budovy sú už len obce: Malé Opatovce a Žitavské Kňažice a síce tak, že Malé Opatovce hradia 2/5 a Žitavské Kňažice 3/5 každého výdavku. Na prelome storočí začína u nás tuhá maďarizácia, slovenské vyučovanie bolo nahradené maďarským, okrem vyučovania náboženstva. Maďarizácia trvala až do vzniku Česko-Slovenska v r.1918.  

 V roku 1908 a 1909 bola škola rozšírená na dvojtriednu prístavbou novej triedy z južnej strany (dnešná sála). Súčasne bola medzi triedami postavená izbička pre slobodného učiteľa. Neskôr sa vyučovalo aj v priestoroch bývalého MNV Žitavany - vtedy súkromný byt a v budove terajšej II. MŠ.

 V marci 1942 bol odovzdaný hnuteľný a nehnuteľný majetok školy obciam. Výnosom č.5 Slovenskej národnej rady zo dňa 7. septembra 1944 boli všetky ľudové školy poštátnené. Už v školskom roku 1941/42 sa spomína Združenie rodičov.

Od 1. 9. 1946 boli Kňažice a Opatovce pridelené do obvodu Štátnej meštianskej školy v Zlatých Moravciach. Od tohoto dátumu až do roku 1961 bola u nás len I. - V. trieda, staršie deti chodili do Zlatých Moraviec.

 Ešte pred zlúčením obcí bolo v roku 1957 - 58 dohodnuté miesto, kde sa bude stavať nová škola - Horelužie. Predpokladalo sa, že s pravidelnými záplavami tohoto územia si socialistická spoločnosť poradí. Školu začali stavať v roku 1960 sčasti na obecných pozemkoch a sčasti na súkromných poliach. Neskôr sa ukázalo, že miesto bolo z hľadiska ohrozenia povodňami podcenené. Okolie i sama škola boli viackrát zatopené (6. 3. a 16. 4. 1962 - žiakov odvážajú domov na vlečkách družstevných traktorov, prietrž mračien 20. 8. 1966 - v objekte bolo 30 cm vody.) 

 Budova terajšej školy bola slávnostne odovzdaná do užívania 26. augusta 1961. Kľúče prevzal novovymenovaný riaditeľ Karol Drienovský, náš rodák. Škola bola otvorená ako deväťročná a zároveň bol vytvorený nový školský obvod, do ktorého boli pridelené aj Machulince (ročníky 5 - 9).

 

 

V ďaľšom období sa škola dovybavováva učebnými pomôckami. O pol roka bola odovzdaná aj školská bytovka (v r. 1999 súhlasilo mestské zastupiteľstvo s jej odpredajom vtedajším nájomcom). V r. 1962 bola postavená poľná telocvičňa.

 

 

Pri ZDŠ pracovalo v rôznych dobách veľké množstvo záujmových krúžkov:telovýchovný, divadelný, tanečný, šikovných rúk, modelársky, spevácky, hokejový, stolnotenisový, futbalový, prírodovedný, matematický, rádioamatérsky, výpočtovej techniky, turistický, zdravotný, branný, fotografický, šachový, atď. V škole pracovala Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže, od r. 1965 až do r. 1984 pod vedením Viliama Viteka. Organizovala rôzne zbery, súťaže, oslavy. Pod vedením (vtedy súdruha) riaditeľa K. Drienovského nacvičil učiteľský zbor viacero divadelných predstavení - naposledy Radúz a Mahuliena v r.1965 (s reprízou v r. 1969). Dlhé roky sa aktívne rozvíjala družobná spolupráca s moravskou obcou Morkovice.

 

 

V septembri 1971 bola daná do užívania telocvičňa a družina mládeže s jedálňou a kuchyňou, o 6 rokov neskôr bola ukončená výstavba ihrísk. 

 V rozmedzí školských rokov 1969/70 - 1984/85 sa na škole vyučovala francúzština, od r. 1991/92 sa vyučuje nemčina. Cez prázdniny 1998 sa napriek ekonomickým problémom podarilo zabezpečiť riaditeľstvu školy plynofikáciu a čiastočnú rekonštrukciu ústredného kúrenia. 

 

V rokoch 1991 - 92 žiada časť rodičov o vyradenie školy zo zoznamu štátnych škôl a zriadenie Cirkevnej základnej školy sv. Alžbety. Napriek pôvodnému rozhodnutiu Ministerstva školstva o jej zriadení rozhodli rodičia v referende 23. 8. 1992, že škola zostane štátnou.

 

 

V novembri 1999 bol škole (pri príležitosti 240. výročia narodenia nášho rodáka) na žiadosť Miestneho odboru Matice slovenskej (Matica obnovila svoju činnosť v r. 1995) a riaditeľstva školy prepožičaný čestný názov Základná škola pátra Jána Vojtecha Šimka.